Šľachtické rody nitrianskej župy

Bottlik, šľachtic a barón z Apátikér

25. apríla 1646 v Linzi kráľ Ferdinand III. udelil Imrichovi Bottlikovi šľachtický titul s erbom. Tekovská župa to vyhlási v Topoľčiankach 22. augusta 1647, následne aj naša župa. Nadobúdateľ je v roku 1663 v Nových Zámkoch kapitánom jazdectva, jeho syn Pavol dostane biskupský dar v našej župe v Apátikér (10 kilometrov južne od Nitry, dnes Nitriansky Kýr, Milanovce, Slovensko), odkiaľ si rodina vzala svoje prímenie. Pri štátnom súpise šľachty v rokoch 1754/55 naša župa potvrdí šľachtictvo Pavla a jeho brata Štefana, jeho syna Pavla, ako aj synovcov nebohého Jána, Michala a Pavla, žijúcich v Apátikér, predložením nobilitačnej listiny a potvrdí, že nadobúdateľom bol syn Imricha, Pavol. Zároveň predloží závet Pavla z 19. mája 1742, ktorý napísal v prospech svojich detí – Jána, Pavla, Heleny a Alžbety. Súčasne v Báčskej župe je uvedený Štefan. Na základe osvedčenia našej župy vyhlási Štefan v roku 1763 v Báčskej župe, Ján a jeho synovia v roku 1844 v Peštianskej župe svoje šľachtictvo. Z rodiny dostane Štefan Bottlik, štátny tajomník poľnohospodárstva 26. marca 1918 vo Viedni od kráľa Karla IV. barónsku hodnosť. (Liber Regius LXXIII. 395). Šľachtictvo rodiny bolo maďarským kráľovským ministrom vnútra viackrát potvrdené.

Erb (1646): Na modrom pozadí na zelenej pôde doprava sa načahujúci strieborný jednorožec, držiac v pravej končatine krivý meč. Ozdoba prilby: opierajúca sa ruka v červenom odeve drží krivý meč. Prikrývky: modro-zlaté, červeno-strieborné.

Chandal

Kráľ Rudolf 1. marca 1582 udelil vo Viedni Albertovi Chandalovi a jeho nevlastnému súrodencovi zo strany matky, Gregorovi Zigethymu z Veľkého Kýru šľachtický titul s erbom. Naša župa vyhlási udelenie v roku 1637. (Jzkv. 845. str.)

Craus, Veľkokýrsky

Kráľ Rudolf 18. novembra 1592 udelil v Prahe tridsiatnikovi zo Starej Ľubovne, Jánovi Crausovi a jeho synom, Jakabovi, Jánovi a Joachimovi šľachtický titul s erbom. Udelenie vyhlási Spišská župa. Z rodiny sa Imrich Craus prostredníctvom svojej manželky Anny Alföldy usadí v našej župe, jeho syn Štefan, podžupan našej župy, získa od kráľa Františka Jozefa 11. septembra 1890 v Székelyhíd popri udržaní šľachtictva na základe statku vo Veľkom Kýre (Nitriansky Kýr, 10 kilometrov južne od Nitry, dnes Milanovce, Slovensko) prímenie Veľkokýrsky. (Liber Regius LXIX. 269) Rod jeho synmi vymrel. Bratrancom Štefana, advokátovi Júliusovi a lesnému dozorcovi Gejzovi udelí kráľ František Jozef 24. augusta 1911 v Bad Ischl popri udržaní šľachtictva prímenie Staroľubovniansky. (Liber Regius LXXII. 416) Šľachtictvo rodiny bolo maďarským kráľovským ministrom vnútra potvrdené pod číslom 71226/1934.
Erb (1592): Biely pelikán s roztiahnutými krídlami na zlatej korune vznášajúcej sa na modrom pozadí kŕmi mláďatá vlastnou krvou. Ozdoba prilby: tvar štítu. Prikrývky: modro-zlaté, červeno-strieborné.

Pap, Veľkokýrsky

Kráľ Rudolf 19. februára 1582 udelil v Bratislave Veľkokýrskemu Gregorovi Papovi ml., jeho žene Anne, dcére Alžbete a súrodencom Jánovi a Blažejovi šľachtický titul s erbom Naša župa vyhlási toto udelenie 23. mája 1582 (streda pred Nanebovstúpením Pána), neskôr na žiadosť jeho syna Blažeja 12. októbra 1616, napokon v roku 1642 v Bicske pred Vrábeľskou stolicou. 17. februára 1723 nitrianska kapitula potvrdí, že synom Gregora, nadobúdateľa šľachtického titulu, bol Benedikt, jeho syn Juraj, ktorého syn Ján Vályi Pap býval v Nagykálló v Sabolčskej župe, bol poručíkom, sabolčským hlavným slúžnym, na základe čoho 24. mája 1725 v meste Kemecse potvrdí Sabolčská župa jeho šľachtictvo. Jeho potomkovia pod menom Vályi dodnes žijú v Sabolči.
Erb (1582): Na modrom pozadí ruka v červenom odeve opierajúca sa o vrch skaly drží krivý meč, nad ním vpravo ubúdajúci strieborný mesiac, vľavo šesťcípa zlatá hviezda. Ozdoba prilby: ruka v červenom odeve prebodnutá šípom drží krivý meč. Prikrývky: modro-zlaté, červeno-strieborné.

Torma, Veľkokýrsky

V roku 1611 vyhlási naša župa nobilitačnú listinu Veľkokýrskeho Štefana Tormu a jeho brata, Petra, respektíve bratrancov Štefana a Benedikta. (Jzkv. 106. str.)

Tóth, Veľkokýrsky

21. marca 1652 udelil kráľ Ferdinand III. Veľkokýrskemu Štefanovi Tóthovi, jeho synom Štefanovi a Jánovi, a bratovi Michalovi šľachtický titul s erbom.  Udelenie vyhlási naša župa. 7. decembra 1908 vo Viedni udelí kráľ František Jozef  prímenie Veľkokýrsky finančnému kontrolórovi Deziderovi, jeho žene Margite Gaálovej, deťom Deziderovi a Blanke, ako aj Gejzovi, prísediacemu sirotskej stolice Belehradskej župy, jeho žene Alojzii Vargovej a synovi Gejzovi. (Liber Regius LXXI 994)


     Dobová mapa

Zdroj: Szluha, M.: Nyitra vármegye nemes családjai I. - II.diel, Budapešť 2003


©  Obec Velky Kyr | created by Era Web solutions s.r.o. & Mgr. Daniel Szaraz Webstern s.r.o.